Recenzia: Toto je moje srdce - C. C. Hunterová

Vydavateľstvo: YOLI
Počet strán: 381
Rok vydania: 2018
Cena: 12,90 €

Anotácia: Sedemnásťročná Leah McKenzieová nemá srdce. Nažive ju drží umelé, ktoré si so sebou nosí v batohu. Ani to jej však nemôže dať viac ako pár rokov života. S jej vzácnou krvnou skupinou je transplantácia veľmi nepravdepodobná. Musí teda stále žiť tak, akoby umierala, a to veru nie je ľahké. Keď sa však predsa len naskytne vhodné srdce, Leah dostane druhú šancu na život. Potom však zistí, že darcom bol chlapec z jej školy, o ktorom všetci tvrdia, že spáchal samovraždu. Keď sa k tomu pripoja aj záhadné sny, ktoré sa jej od transplantácie ustavične vracajú, uvedomí si, že v nich možno nájde kľúč k tomu, čo sa naozaj stalo.
Matt odmieta veriť, že sa jeho dvojča zabilo. Leah ho vyhľadá a zistí, že majú obaja podobné sny. Je presvedčený, že to musí niečo znamenať. Kým Leah s Mattom odhaľujú tajomstvá, ktorými je opradená bratova záhadná smrť, zvláštne puto medzi nimi prerastie v lásku, o ktorú nechcú prísť. Budúcnosť je však nevyspytateľná a ani nové srdce Leah nič nezaručuje. Kto by to povedal, že žitie si vyžaduje viac odvahy ako umieranie?

„Eric má pravdu. Keď niekto z ich rodiny trpí, trpia všetci. To im nemôže urobiť.“

Môj názor: Och..prečo mám ja len slabosť na tieto contemporary teen romantické knihy? Oni proste vždy znejú tak milo, hrejivo, k šálke čaju a dlhému večeru. Keď vám je ťažko a radšej sa na pár hodín stanete niekým iným. Keď vám príbeh dievčaťa s umelým srdcom znie lepšie než realita skúškového a deadlinov. Budem úprimná. Veľmi som si neprečítala, o čom táto knižka vlastne je. Videla som jej krásnu obálku a zrazu som sa ocitla pri pokladni v Panta Rhei a vyťahovala kreditku z peňaženky. 

„Kolená sa mi začnú podlamovať a musím ich prepnúť, aby som nespadla. Pri mojich plánoch som nikdy nerátala s tým, že... prežijem. Niežeby ma to netešilo, len je to skrátka obrovská zmena.“

Začítala som sa ihneď. Hlavná hrdinka Leah, ktorá žije s umelým srdcom v batohu, mi od začiatku prišla veľmi pragmatická, vyrovnaná a mala rada knižky. Čo som si na nej mohla neobľúbiť? Na to, že prakticky zomierala, sa potýkala s bežnými tínedžerskými problémami: nenávisť voči ružovej, vyhýbanie sa ľuďom, pekný doučovateľ matiky. Ktorého brat – dvojička spáchal samovraždu, a ktorého srdce teraz, o pár mesiacov neskôr, bije v hrudi Leah. Kto z nás si tým neprešiel? 

Leah po transplantácii srdca začne mať divné sny, ktoré vyzerajú skôr ako spomienky. Spomienky, ktoré ale nepatria jej. Postupne sa snaží začleniť do bežného života, chodiť do školy, stretáva sa so starými priateľmi, zbližuje sa s Mattom. No niečo je stále divné a ona má pocit, akoby sa veľká časť toho, kým bola, úplne vytratila a bola nahradená inou. Takou, ktorá mala rada indické jedlo, ktoré mal rád aj Eric. 

„Nesúhlasím s tým, čo povedala, aj keď chápem, že je to logické. Neznášam sa za to, lebo vždy som bola racionálna.  Áno, bola. Teraz už neviem, aká vlastne som.“

Nedá jej to a zverí sa Mattovi. Od neho sa dozvedá, že on vôbec neverí tomu, že jeho brat spáchal samovraždu. A tak začína vyšetrovanie. Matt a Leah sa snažia zistiť, čo polícia prehliadla. Hľadajú miesta, kam Eric chodil, ľudí, s ktorými sa stretával. Postupne sa ich vzťah prehlbuje a my môžeme pozorovať aj narastanie citov voči tomu druhému. 

Toto je moje srdce nie je len o romantike. Je to aj o problémoch v rodine. O tom, ako sa Mattova mamka musela postaviť na nohy po smrti manžela a syna. O tom, aké je to stratiť blízkeho človeka. Žiť s tým, že kedykoľvek môžete zomrieť. Spočiatku som si myslela, že to bude len typická tínedžerská romantika a autorka používa tragický osud hlavných hrdinov len ako nejakú backstory. Ale tento príbeh má aj svoju hĺbku. 

„Obaja sa rozosmejeme. Je to ten smiech, pri ktorom sa zdá byť život akosi sladší. A veru aj je... sladký.“

 

Moje hodnotenie: Toto je moje srdce nie je knižka pre každého. Je zameraná na mladšieho čitateľa od 15 rokov. Ale nebude sa pri nej nudiť ani človek v mojom veku (mám 21). Nepatrí u mňa medzi najlepšie knižky tohto roka, ale je to dosť silný priemer. Má pekné myšlienky, preberá aj vážne témy, no zároveň vás zahreje pri srdci. 

Odporúčam pri čítaní pustiť nejaký milý playlist na Spotify, napríklad tento.
Zdroj obrázkov: Pinterest

Recenzia: Na dvore z tŕňov a ruží - Sarah J. Maas

Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 423
Rok vydania: 2017
Cena: 9,95 €

Anotácia: Keď devätnásťročná lovkyňa Feyre zabije v lese vlka, na prah jej domu dorazí nebezpečný netvor, ktorý sa dožaduje odplaty. Feyre sa razom ocitá uprostred zákernej čarovnej krajiny, ktorú pozná len z rozprávok a legiend. Až tam zistí, že jej uchvatiteľ nie je žiadny netvor, ale príslušník rasy smrteľne nebezpečných a nesmrteľných férov, ktorí kedysi vládli celému svetu. A volá sa Tamlin. Na jeho panstve si postupne uvedomuje, že ľadová nevraživosť, ktorú k nemu pociťovala, sa premieňa na spaľujúcu vášeň, čo pohlcuje všetky klamstvá a výstrahy o prekrásnom, no nebezpečnom svete férov. Férsku krajinu však zahaľuje prastarý zlovestný tieň. Feyre musí objaviť spôsob, ako ho zastaviť... inak má na svedomí Tamlina a celú férsku rasu.

„Nechala som otcove slová zmiznúť vo vŕzganí snehu pod nohami a nasledovala som zviera do lesa zahaleného nocou.“

Môj názor: Asi ma bude nenávidieť veľa knihomoľov, ale séria Trón zo skla od Sarah J. Maas naozaj nepatrí medzi moje obľúbené. Ledva som dočítala prvú časť, do druhej sa ani nehodlám pustiť. Ja viem, že je to fantasy, viem, že fantasy svet má svoje vlastné pravidlá, ale svet Trónu zo skla mi proste nesadol. A preto som bola veľmi opatrná, keď som otvárala túto knižku. V kníhkupectve som ju chytila do ruky a položila naspäť na miesto asi trikrát. Počula som na ňu extrémne dobré ohlasy zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Mám naozaj rada prerozprávané klasické príbehy, a tak som si povedala: „Už je čas.“

Neľutujem.

„Ak si bystrá, pochopíš, že treba mať zavreté ústa a natrčené uši. Tu ti to pomôže viac ako podrezaný jazyk. A snaž sa zachovať si zdravý rozum – ešte aj tvoje zmysly sa ťa budú snažiť zradiť.“

Najprv bolo trochu ťažké zorientovať sa vo svete férov. Väčšina fantasy, ktorú som čítala, bola upírska, vlkolačia, čarodejnícka alebo všetko dokopy. O féroch som vedela len čo-to, aj to len o féroch zo sveta Cassandry Clare. Postupne som sa ale zoznámila so svetom aj s hlavnou postavou. Feyre sa snaží uživiť svoju rodinu, vďaka ktorej som knihu skoro hodila na zem a udupala, dve sestry a otca, ktorí sa nevedia spamätať z toho, že už viac nie sú bohatí. Je krutá zima a keď sa Feyre namiesto jeleňa podarí zabiť v lese vlka, dúfa, že majú vystarané aspoň na nejaké obdobie. No na prahu jej dverí sa objaví zviera, ktorý ju odvlečie do sveta férov. Za hranice, kam žiaden rozumný človek dobrovoľne nevstúpi. Zoznamujeme sa s úplne iným svetom. Krásnym, no krutým. Objavujeme, kto v skutočnosti je zviera a spoznávame Tamlina.

„Myslím, že ťa začínam mať rád – na to, že si vraždiaci človek.“

Moja najhoršia vlastnosť pri čítaní je, že som kráľovná spoilerov. Popozerám si nejaké pekné fanarty na Pintereste z knihy, ktorú práve čítam a pri tom narazím na masívny spoiler. A tak som sa snažila mať Tamlina rada. No vedela som, že príde sassy temný Rhysand a ja zabudnem na Tamlina. Tak aj bolo. Absolútne som začala ignorovať rozvíjajúci sa vzťah medzi Feyre a Tamlinom, ale proste Rhys. Teoreticky mu autorka v tejto časti nevenovala až toľko priestoru, v podstate sme sa len okrajovo dozvedeli, kto je. Ale viem (lebo som si to vyspoilovala a ani trochu to neľutujem), že v druhej časti stretneme Rhysanda oveľa viac. Teda, niežeby som mala svojho favorita (očividne mám).

,,Krokmi, ktoré boli príliš vznešené a príliš šelmovité, pristúpil k jedálenskému stolu a zastal len pár metrov od Najvyššieho lorda. Bol presne taký, ako som si ho pamätala, so svojím nóbl oblečením, kvalitnou látkou obklopenou chápadlami noci – ebenová tunika vyšívaná zlatom a striebrom, tmavé nohavice a čierne čižmy po kolená. Nikdy som sa neodvážila ho namaľovať – a teraz som vedela, že sa o to nikdy ani nepokúsim.“

Veľmi zaujímavou postavou bol Lucien, člen Tamlinovho dvora. Síce sa mu autorka nevenovala veľa, som zvedavá, čo prinesú pokračovania. Nikdy si nenechal ujsť príležitosť povedať niečo sarkastické Feyre a (za čo ju najviac na svete ľúbim ako postavu) ona bola rovnako sarkastická. Hrdinka, ktorá sa pri sarkazme nečervená a nevie ako reagovať je vzácna ako šafrán.

„Budeš domov letieť?“ spýtala som sa. Uchechtol sa. „Nanešťastie by to trvalo dlhšie, než si môžem dovoliť. Niekedy inokedy však znova ochutnám oblohu.“

Moje hodnotenie: Celkovo knižku hodnotím na 4/5*. Príbeh bol veľmi pútavý, mal spád, prekvapivé momenty, autorka vykreslila silné charaktery, ktoré počas knihy budovala, vykreslila svet, v ktorom má logiku a nepletie sa vo vlastných výmysloch. Som zvedavá, kam sa poberie príbeh ďalej. Záver prvej knihy bol veľmi napínavý a črtajú sa tam zaujímavé dobrodružstvá pre Feyre.

Upozornenie: Na knihe je uvedený odporúčaný vek čitateľa 18+. V knihe sú používané vulgarizmy a sexuálne scény.