Vydavateľstvo: YOLI
Počet strán: 301
Rok vydania: 2015
Cena: 10,36€
Anotácia: Na Štedrý večer sa na mestečko Gracetown zosype bohatá snehová nádielka. Zasnežená vianočná krajina je síce hotová idylka, ale všetko s mierou. Pre nezjazdné cesty a metrové záveje kolabuje doprava a kalamita je na svete. Trom mladým ľuďom a ich priateľom v okamihu prekazí sviatočné plány a zdá sa, že ich čaká najhoršia noc v živote. Veď kto by chcel namiesto rozbaľovania darčekov uviaznuť vo vlaku bez elektriny, riskovať život kvôli štrnástim upišťaným roztlieskavačkám či zháňať miniprasiatko v skolabovanom meste? Iba ak by sa katastrofa zmenila na skutočné čaro Vianoc...
Môj názor: Táto kniha sa ku mne dostala po rokoch odkedy vyšla. A to
myslím doslova po rokoch. V slovenčine vyšla v roku 2015, ale ja som
ju registrovala hneď od roku 2013, kedy vyšla pôvodná anglická verzia. Každý
rok som si povedala, že si ju kúpim pred Vianocami a počas prázdnin ju
budem čítať. Nikdy sa tak nestalo, až som ju napokon pred dvoma týždňami
vychytala v našej knižnici a aj napriek tomu, že je október, som si
ju požičala. Je napísaná troma úspešnými spisovateľmi young adult literatúry súčasnosti. Johna Greena v literatúre pozná hádam každý. Ja som od neho čítala takmer všetky knihy a napriek tomu, že to nie je môj najobľúbenejší autor, užívam si jeho štýl písania a nápady. Jeho knihy majú mnohokrát veľmi pekné hlboké myšlienky a prinútia vás zamyslieť sa. Maureen Johnson registrujem len ako spoluautorku Simona Lewisa a Magnusa Banea. A o Lauren Myracle som síce už počula, nič som od nej ale nečítala, keďže sa zameriava na trochu mladšiu vekovú skupinu ako som ja.
Čo si teda myslím o samotných príbehoch? Kniha ako celok sa mi páčila.
Verím, že ak by som ju čítala počas Vianoc s čajom v ruke
a prepchávala sa koláčmi, páčila by sa mi ešte viac. Najviac mi učaroval
prvý príbeh od Maureen. Hlavná hrdinka jej príbehu bola vtipná
a sebakritická. Príbeh bol sladký a taký naozaj vianočný.
„Nikdy nie je tak zle, aby
to zásluhou štrnástich hyperaktívnych roztlieskavačiek nemohlo byť ešte
horšie.“
Druhý príbeh ma neoslovil tak veľmi ako prvý. S postavami som sa
nevedela až tak stotožniť. Ale páčilo sa mi ako sa Green držal atmosféry knihy,
ale zároveň do nej vložil aj svoj jedinečný štýl, ktorý poznám z jeho
predchádzajúcich kníh.
„Ale pritom (a toto ma
najviac štve na ľudskom vedomí) – keď človeku preblesne hlavou nejaká myšlienka,
je veľmi ťažké sa jej zbaviť.“
oja Vianočná klasika, ale som rada, že som si ju prečítala. Bolo to milé jednoduché čítanie.
Zdroj obrázkov: Pinterest
