Recenzia: Nech sneží - John Green, Maureen Johnsonová, Lauren Myraclová

Vydavateľstvo: YOLI
Počet strán: 301
Rok vydania: 2015
Cena: 10,36€

Anotácia: Na Štedrý večer sa na mestečko Gracetown zosype bohatá snehová nádielka. Zasnežená vianočná krajina je síce hotová idylka, ale všetko s mierou. Pre nezjazdné cesty a metrové záveje kolabuje doprava a kalamita je na svete. Trom mladým ľuďom a ich priateľom v okamihu prekazí sviatočné plány a zdá sa, že ich čaká najhoršia noc v živote. Veď kto by chcel namiesto rozbaľovania darčekov uviaznuť vo vlaku bez elektriny, riskovať život kvôli štrnástim upišťaným roztlieskavačkám či zháňať miniprasiatko v skolabovanom meste? Iba ak by sa katastrofa zmenila na skutočné čaro Vianoc...

Môj názor: Táto kniha sa ku mne dostala po rokoch odkedy vyšla. A to myslím doslova po rokoch. V slovenčine vyšla v roku 2015, ale ja som ju registrovala hneď od roku 2013, kedy vyšla pôvodná anglická verzia. Každý rok som si povedala, že si ju kúpim pred Vianocami a počas prázdnin ju budem čítať. Nikdy sa tak nestalo, až som ju napokon pred dvoma týždňami vychytala v našej knižnici a aj napriek tomu, že je október, som si ju požičala.
Je napísaná troma úspešnými spisovateľmi young adult literatúry súčasnosti. Johna Greena v literatúre pozná hádam každý. Ja som od neho čítala takmer všetky knihy a napriek tomu, že to nie je môj najobľúbenejší autor, užívam si jeho štýl písania a nápady. Jeho knihy majú mnohokrát veľmi pekné hlboké myšlienky a prinútia vás zamyslieť sa. Maureen Johnson registrujem len ako spoluautorku Simona Lewisa a Magnusa Banea. A o Lauren Myracle som síce už počula, nič som od nej ale nečítala, keďže sa zameriava na trochu mladšiu vekovú skupinu ako som ja.
Čo si teda myslím o samotných príbehoch? Kniha ako celok sa mi páčila. Verím, že ak by som ju čítala počas Vianoc s čajom v ruke a prepchávala sa koláčmi, páčila by sa mi ešte viac. Najviac mi učaroval prvý príbeh od Maureen. Hlavná hrdinka jej príbehu bola vtipná a sebakritická. Príbeh bol sladký a taký naozaj vianočný.

„Nikdy nie je tak zle, aby to zásluhou štrnástich hyperaktívnych roztlieskavačiek nemohlo byť ešte horšie.“

Druhý príbeh ma neoslovil tak veľmi ako prvý. S postavami som sa nevedela až tak stotožniť. Ale páčilo sa mi ako sa Green držal atmosféry knihy, ale zároveň do nej vložil aj svoj jedinečný štýl, ktorý poznám z jeho predchádzajúcich kníh.

„Ale pritom (a toto ma najviac štve na ľudskom vedomí) – keď človeku preblesne hlavou nejaká myšlienka, je veľmi ťažké sa jej zbaviť.“

V treťom príbehu sa všetko poprepájalo a to mi uzatvorilo dojem z celej knihy ako celku. Knižka mala príjemnú atmosféru, ako stvorená na zasnežené večery. Príbehy ma nesklamali, ale ani neuchvátili. Pravdepodobne sa z nej nestane m
oja Vianočná klasika, ale som rada, že som si ju prečítala. Bolo to milé jednoduché čítanie.

Zdroj obrázkov: Pinterest