Recenzia: Daj mi tvoje meno - André Aciman

Vydavateľstvo: Slovart

Počet strán: 232

Rok vydania: 2018

Cena: 10,95 €

Anotácia: Môže vás pár týždňový vzťah poznačiť na celý život? Čo ak v sedemnástich rokoch prežijete tú najintenzívnejšiu skúsenosť, ktorá sa už nikdy nezopakuje? Daj mi tvoje meno je strhujúcim príbehom lásky, ktorá vzplanie medzi 17-ročným Eliom a 24-ročným Oliverom, hosťom Eliových rodičov, počas jedného leta na slnečnej talianskej riviére. Obaja najskôr predstierajú ľahostajnosť, ale postupne ich čoraz viac pohlcuje vzájomná príťažlivosť - prerastajúca do posadnutosti a strachu, fascinácie i túžby. Úprimná nesentimentálna pocta ľudskej vášni od oceňovaného autora Andrého Acimana sa stala predlohou pre rovnomenný film, ktorý získal Oscara za adaptovaný scenár a bol nominovaný na Zlatý Glóbus vo viacerých kategóriách vrátane ocenenia za najlepší film roku 2017.

,,Keby si len vedel, ako málo viem o veciach, na ktorých naozaj záleží."

Môj názor: Toto bola taká letná oddychovka. Usmievala som sa, radovala, plakala. Živo som cítila slnečné lúče na tvári, na jazyku mala chuť marhuľovej šťavy. Každé slovo bolo napísané nezvyčajným spôsobom, ktorý niekedy pôsobil ako poézia, inokedy bol surový a tvrdý tak, ako život býva.

Musím sa priznať. Najprv som videla film. Myslela som si, že mi pokazí dojem z knihy. Ani trochu to tak nebolo. Užívala som si každú stránku, zapisovala krásne myšlienky 17-ročného Elia, ktorý mal úplne jedinečnú myseľ.

Vlastne ani neviem rozdeliť moje dojmy z filmu a knihy, pretože sa mi páčili oboje rovnako. Zamilovala som si herca, ktorý stvárnil Elia - Timothée Chalamet. Je to môj herecký objav minulého roka (odporúčam pozrieť si Beautiful Boy - nikdy som nezažila toľko emócií pri filme). Prostredie, v ktorom sa natáčalo, bolo úplne nádherné. Kniha aj film atakovali moje zmysly nádhernými scenériami a rôznym lokálnym jedlom a nápojmi. Pri čítaní som cítila na pokožke jemný vánok prúdiaci cez okenice do domu, osviežujúcu vodu v jazere a dotyk trávy rastúcej na lúke.

Najviac som si samozrejme zamilovala Elia, pretože do jeho mysle vidíme najviac. A poviem vám. Potrebujem veriť v to, že takí chlapci reálne existujú. S krásnou mysľou, čistí, premýšľajúci. Oliver sa mi spočiatku až tak nepozdával. Zdal sa mi ignorantský a namyslený. Nepáčil sa mi, že ignoroval a zraňoval Elia. No neskôr pochopíme jeho motívy a bolo mu odpustené. Ich vzťah vôbec nebol založený na sexuálnej príťažlivosti, aj keď jej bola istá časť knihy venovaná. Zamilovali sa do svojich duší. Rozprávali sa o veciach, o ktorých sa ľudia bežne nerozprávajú. Odkrývali pred sebou svoje vnútro a ostávali zraniteľní. Aj keď vedeli, že šťastní budú len chvíľu. Vedeli, že skončia so zlomeným srdcom, a aj preto bol každý dotyk, myšlienka a rozhovor tak vzácny.

Toto je moje miesto. Len moje. Sem chodím čítať. Prečítal som tu sám neviem koľko kníh. ,,Si rád sám?" spýtal sa. ,,Nie, nikto nie je rád sám. Ale naučil som sa s tým žiť."

Film man na rozdiel od knihy skrátenú verziu záveru. Osobne sa mi to páčilo viac. Poukázal na to, aká krehká je ľudská duša, že šťastie niekedy netrvá dlho a strata milovaného človeka bolí viac ako fyzická rana. Ukázal, že nie všetko musí mať šťastný koniec. Niekedy osudový pár proste neskončí spolu a nežije šťastne až do smrti. Niekedy majú veci smutný koniec. Aj to je život.

Daj mi tvoje meno odporúčam prečítať aj ľudom, ktorí nemajú radi vyslovene romantické knihy, pretože táto jedna je napísaná tak, že ukradne aj to najtvrdšie srdce. Varovanie:  Kniha je zameraná na LGBT tematiku, rieši vyrovnávanie sa so sexualitou, dospievanie a veci s ním spojené.

Neskôr! bolo ako mrazivé zabuchnutie dvier pred nosom, dávalo frčku našim medovým európskym jemnôstkam. Neskôr! vždy zanechalo ostrú pachuť, hoci dovtedy mohla vládnuť hrejivá dôverná atmosféra. Neskôr! nebolo hladkým ukončením ani doznením. Bolo tresknutím dvier. 

Zdroj obrázkov: Pinterest